ART+, vše o trhu s uměním
Říjen 2017 1400 

Galéria Nedbalka v Bratislave

Príklad spojenia kapitálu a umenia

Když v říjnu letošního roku zahájila činnost soukromá bratislavská galerie Nedbalka, přezdívaná pro své architektonické řešení "slovenský Guggenheim", vzbudilo to pochopitelnou pozornost i v Čechách. Obdobně velkorysou a rozsáhlou stálou prezentaci soukromé sbírky bychom u nás totiž jen těžko hledali. O zasvěcený pohled na tento projekt jsme požádali zkušeného slovenského sběratele žijícího v Praze, Mariana Hodoše. Jsme rádi, že vám můžeme v tyto sváteční dny přinést vůbec první text ve slovenštině a věříme, že vás o sběratelství a dění na tomto "partnerském" trhu budeme více moci informovat i nadále.

Malou obrazovou ochutnávku, co vše lze v Galerii Nedbalka vidět, najdete zde

Keď 11.10. 2012 veľkolepá vernisáž otvorila činnosť novej bratislavskej Galérie Nedbalka, mal človek v prvom rade dobrý pocit, že vznikol súkromný subjekt, ktorý bude v Bratislave dopĺňať a obohacovať činnosť Slovenskej národnej galérie, hlavne pri predstavovaní vývinu slovenského umenia. SNG i v reprezentačnej funkcii nestihla za vyše 20 rokov investične obnoviť svoj „háv“ a aj napriek profesionálnym a podnetným výstavám, týmito nedostatkami nepoteší srdce milovníka umenia. Pred Galériou Nedbalka vznikli v Bratislave už aj iné súkromné galerijné projekty ako napr. Zoya gallery, Danubiana, ale ani jeden si nedal do vienku trvale prezentovať vo svojich priestoroch prierez slovenského výtvarného umenia a tak umožniť ukázať širokej verejnosti subjektívny pohľad zberateľa na jeho priebeh.

Galeria Nedbalka - 4. poschodie

Galéria Nedbalka - 4. poschodie / foto Peter Paško

 

Architektúra a miesto

Názov galérie Nedbalka je podľa sídla na známej bratislavskej Nedbalovej ulici v centre mesta a nie od slova nedbalý. Naopak: galéria je premyslený a dokonalý počin vo všetkých smeroch, na ktorý som ako „pražský" Slovák patrične hrdý. Stredoveká história ulice postavenej neďaleko mestských hradieb z 13. a 15. storočia pri Laurinskej bráne, sa začína tým, že bola pôvodne vyhradená Židom a niesla meno Judengasse. Táto skutočnosť dodáva miestu mystické génius loci. V prameňoch sa spomína, že tu bola synagóga, židovský rituálny kúpeľ, tanečný dom aj špitál. Po roku 1526 veľká časť židovského obyvateľstva odišla z mesta zo strachu pred Turkami a v tomto priestore sa usadili remeselníci klobučníckeho cechu, preto Klobučnícka ulica (Veľká a Malá).

Pravdepodobne v 20. stor. sa z Veľkej klobučníckej ulice stala Nedbalova. Budova č. 17, kde je galéria umiestnená, prešla od vyhorenia ulice v roku 1604 prestavbami, naposledy v 19. stor. v duchu klasicizmu a nadstavili ju o jedno poschodie. Ďalšie poschodie vzniklo pri realizácii rekonštrukcie a dostavby budovy na začiatku deväťdesiatych rokov, kedy mala slúžiť ako objekt Slovenskej štátnej sporiteľne. Dostavby sa nadmieru úspešne zhostili architekti Viktória Cvengrošová a Virgil Droppa. Tí za toto dielo, ktoré prispelo k „ zvýšeniu úrovne architektonickej tvorby“ nadstavbou dvoch poschodí, prístavbou a vytvorením prepojeného centrálneho komunikačného priestoru s podlažiami kruhovitého tvaru a preskleným zastrešením, získali v roku 1995 od Spolku architektov Slovenska cenu Dušana Jurkoviča.

Záber na prvé poschodie Nedbalky s dielami Milana Dobeša a Rudolfa Filu / foto: Julo Nagy

Záber na prvé poschodie Nedbalky s dielami Milana Dobeša a Rudolfa Filu / foto: Julo Nagy

 

Slovenský Guggenheim

Konečné riešenie, po kúpe objektu súčasnými vlastníkmi, realizované tímom pod vedením architektky Jarmily Kusej, malo pretvoriť objekt, pôvodne určený bankovej inštitúcii, na výstavné priestory. Architektonické riešenie sa zameralo na vyčistenie a otvorenie priestorov pre expozície výtvarných diel. So zachovaním výnimočného svetlíka a jeho úpravou do subtílnejšej, jednoduchšej konštrukcie. Je tu bezbariérový prístup do všetkých priestorov a súčasťou architektonického riešenia je kvalitné dielo Ašota Haasa, ktoré mení protipožiarnu konštrukciu svetlíka na výtvarný objekt. Neprekvapí, že pre výnimočné architektonické kvality a vopred neplánovanú podobnosť, každý s umeleckým cítením, nenazve galériu inak, ako „slovenský Guggenheim", lebo naozaj pripomína riešením slávne Guggenheimovo múzeum v New Yorku.

Majitelia venovali veľkú pozornosť aj požiadavkám na technologické zariadenia. Nová vzduchotechnická strojovňa reguluje teplotu a vlhkosť vzduchu a vytvára vhodné prostredie pre exponáty, aj pre návštevníkov galérie. Plynová kotolňa je vybavená vysokoúčinnými kondenzačnými kotlami a chladiacimi jednotkami, na správne fungovanie dohliada meracie a regulačné zariadenie firmy Honeywell. Objekt je zabezpečený novým ochranným systémom a PSV. V prípade osvetlenia zvolili ekologicky a energeticky úspornú technológiu svetelných zdrojov LED, ktoré vytvárajú príjemné biele svetlo a oproti klasickým žiarovkám ušetria vyše 85 % energie. Súbežne s rekonštrukciou nainštalovali informačný systém Calder s označením priestorov pre jednoduchšiu orientáciu návštevníkov galérie. Vyšla mimoriadne kvalitná kniha - katalóg, ktorá bez zbytočných príspevkov“ osobností „vecne informuje o najdôležitejších skutočnostiach a súčasne stručne predstavuje jednotlivých autorov životopisom a reprodukciou diel.

Galéria Nedbalka - záber na expozíciu výtvarnej moderny, 3. poschodie. foto: Julo Nagy

Galéria Nedbalka - záber na expozíciu výtvarnej moderny, 3. poschodie / foto: Julo Nagy

 

Zbierka

Ako sa píše v jej úvode, Galéria Nedbalka sa venuje zbieraniu slovenských diel 19. – 21. storočia s tým, že ťažiskom je predovšetkým maľba, ale sú zastúpené aj sochy a grafika. Diela prezentuje prostredníctvom stálej expozície, krátkodobých výstav, odborných publikácií a katalógov. Stála expozícia na štyroch poschodiach galérie prostredníctvom asi 160 vybraných diel podáva obraz o dejinách maliarstva a sochárstva na Slovensku v 20. storočí.

Jedným ze spolumajiteľov galérie je pán Artur Bartoška. Ide o zberateľa, ktorý sa viac ako 12 rokov pohyboval na výtvarnej scéne a sám nadobudol štúdiom a sledovaním diania na výstavách, trhu s umením, a hlavne budovaním vlastnej zbierky, prehľad a cenné informácie. Preto sa mu v neuveriteľne krátkom čase dvoch rokov podarilo dať dokopy vyše päťsto neobyčajne kvalitných diel slovenského umenia, tvoriacimi základ stálej expozície. Získaval ich nákupom na aukciách doma i v zahraničí, od súkromníkov, zberateľov, aj kúpou pozostalostí a súborov od žijúcich autorov. Pretože v tejto činnosti pokračuje, zbierka prírastkami nielen narastá, ale sa aj skvalitňuje.

Vlastná stála expozícia je kurátorským počinom Zsófie Kiss Szemán a je rozdelená podľa poschodí do štyroch podlaží. Na 4. poschodí je pod názvom Prelom storočí– zrod výtvarnej moderny Slovenska podľa mňa najkrajšia expozícia, s vybranými prácami Ladislava Mednyanszkého, Dominika Skutezkého, Petra, Júlia Kerna a Antona Jaszuscha. Na 3. poschodí pod názvom Výtvarná moderna Slovenska sú to diela klasikov ako Július Jakoby, Martin Benka, Janko Alexy, Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla. Jan Hála, Cyprián Majerník a ďalší, zberateľsky veľmi atraktívni a ich kvalitné zastúpenie poteší každého zberateľa. Na 2. poschodí je Skupina Mikuláša Galandu, nadväzujúca na odkaz klasikov M. Galandu, Ľ. Fullu a M.A.Bazovského a rozvíjajúca ho v duchu moderných tendencií ako protiváhu k vtedy presadzovanému socialistickému realizmu. Ide o diela Andreja Barčíka, Vladimíra Kompánka, Rudolfa Krivoša, Milana Laluhu, Milana Paštéku a iných. Časť z obrazov povstala zo zbierky jedného z najväčších zberateľov „galandistov“ Bohumila Hanzela. Na 1. poschodí oddiel Súčasné umenie predstavuje osobnosti, ktoré tvorbou výrazne prispeli k utváraniu výtvarnej scény, prípadne významným spôsobom ovplyvňovali jej obraz. Presadzujú sa tu diela Viery Kraicovej, Rudolfa Filu, Ladislava Gudernu, Viery Žilinčanovej, Jána Ilavského, Milana Dobeša, Michala Jakabčica a ďalších.

Socha Vladimíra Kompánka Žena s vedrom, epoxid, 1958 s pozadím interiéru Galérie Nedbalka

Vladimír Kompánek: Žena s vedrom / 1958 / epoxid / s pozadím interiéru Galérie Nedbalka / foto: Julo Nagy

 

Krátkodobé výstavy

V prízemí je vyhradený priestor pre krátkodobé výstavy z tvorby autorov 20. a 21. storočia. Momentálne tu vystavuje Stanislav Filko, významný, lež zberateľsky nedoceňovaný maliar pod názvom Biela ako ontologický priestor a začiatok všetkého. Paralelne Galéria Cypriána Majerníka uvádza druhú časť výstavy k autorovým 75. narodeninám. K výstave vydali osobitný a návrhovo majstrovsky spracovaný katalóg vydavateľstva Calder, s lay-outom Jula Nagya a textom z pera spomínanej Zsófie Kiss-Szemánovej. Autorom fotografií je druhý z majiteľov galérie Peter Paško. Už samotné vyznanie maliara v úvode katalógu, ktorý dvakrát prežil klinickú smrť, že svoj dátum narodenia (1937) považuje ako dôležitý údaj aj z hľadiska tvorby, keďže „v súlade so svojou koncepciou totálnosti umenia a života ho považujem aj za dátum začiatku svojej tvorby“ – naznačuje, ako vo svojom umení rieši spoznávanie sveta a seba samého živelnou tvorivosťou na báze asociácií, ktorá sa odohráva na intuitívnej a emocionálnej úrovni (podčiarknuté v katalógu).

Podľa slov riaditeľky galérie, Kataríny Müllerovej, sa pripravuje už druhá výstava. Nechajme sa prekvapiť. Mimochodom, jej príjemné vystupovanie, činorodosť a mladosť, doplnené obdivuhodnými znalosťami zahraničnej a domácej výtvarnej scény, pôsobí ako svieži vánok a prispieva tak k modernému duchu galérie. Pri návšteve galérie, ktorej plocha je viac ako 1500 m2, nezabudnite využiť služby modernej kaviarne, čitárne, WiFi a priestor na štúdium. Záverom možno konštatovať, že by sme si želali, aby vzniklo viac podobných galérií, šíriacich povedomie o význame slovenského výtvarného umenia, aj v súvislosti so zahraničnou konfrontáciou a prispeli tak k odstráneniu všeobecnej skepsy o poklese výtvarného trhu.

Sdílet na Facebooku  Vytisknout 

Loading...